Aj keď nevie plávať?

13. listopadu 2018 v 14:27 | Dr Max. de Bile
Len necigániť!!!
Meine liebste Herrin, meine Fürstin

Eine Schreckenbotschaft fanden wir gestern, nach dem herrlichen Erlebnis und Ehre Dich fahren zu dürfen, auf dem Telefon!
Die liebe Susan W. hat zu meiner Mail reagiert und hat mich eingeladen vom Samstag, den 24. November an bis zu dem 28. November d. J. zum (wohl) intensiven Kurs, nämlich von 10 Uhr bis 15 Uhr ein.
So weit so gut, nur es hiesse, ich werde Dich am Mittwoch, den 28.11. schmerzlich vermissen! Also schon jetzt, solange es noch Zeit gibt, solltest Du Dich Deinen werten goldene Kopf zerbrechen, was wir dagegen unternehmen könnten…
In ewiger und unsterblicher Liebe Dein
Gluteus maximus
PS Feine Linie ist die linke Hanf, gröbere mit der Rechten
Therapeuti: Ich meinte LIEGESTÜTZE MACHEN, nicht Liegestühle!

 

úmorný deň - bude dobrý?

5. září 2018 v 15:48 | King Rucola
Raňajky s poslednou Magnesiou v Zúichu.

Športovec pre tréningom - terapojtka už čaká, strašné muky nachystané, všetci lekárski zloduchovia nachystani!

Vykúpaný, napapaný, nadžaný, pripravený podať výkony hodné Olympu...

Ako to asi dopadne?

Bezhlavé rozjímanie druhý pokus

21. srpna 2018 v 7:02 | King Rucola
Bezhlavé rozjímanie a pokus o rozbor básne, než odvaha zhasne...

Nie je snaď nič komickejšieho v živote, než básnenie. Kedysi stačili hrdelné zvuky, potom prišlo daj, potom utekaj alebo pobi sa, stále viac sa rozprava točila okolo zisku, investície, akcií, úrokoch, odpisovania z daní, jednoducho o "nadobúdaní imania, o maní a nemaní" a stále vic "maní", a tak...(Z toho slovo MONEY?) Z hrdelných zvukov sa zachovali len vzdychy pri tom alebo onom viac menej nemravnom akte, ako napríklad po pití výborné sústa predloženého jedla, alebo ked padol gól do vlastnej bránky...

Básnici zostali v ofsajde, Sú tu, zbylen pre tých absolútnych nýmandov, ktorí zostali bokom na ceste úspechu. Ale žiačikovia dodnes bývajú mučení tzv. "rozborom básne", odtiaľ aj povestná otázka: "Co tím chtěl básnik řict?", no obvykle chcel povedať "ric".

Pokusím sa teda o ten povestný "rozbor"...

BEZHLAVE ROZJIMANIE DAVNO KEDYSI

Dnes ozaj ma nič nenapadá
žiadna oslavná pieseň sa v hlave skladá,
je to stará prázdna hlava,
prázdna ako jarná tráva.

Tráva na pláži, kúpalisku,
námrazou ešte biela,
nie sú tu krásne mladé telá,
čo v lete ako na smetisku.

To včerajší lesný pochod v blate,
námahou padali mi cestou gate,
o myšlienky dáke celkom ukrátil,
až vášnivý dialóg na záver
zas všetko nahradil,
otvoril energie čerstvej uzáver,
radosťou, smútkom, ba i zlosťou,
hlavu - ten starý akkumulátor - opäť nabil, rozum - tú vázu bezo dna - naplnil.

Radosťou keď rozhovor menil sa na džavot,
veselý, smiechom rušený, partner reagoval ako robot.
Na argumenty vecné, logické,
reakcie priniesol skôr panické,
jej rúcali sme naučené vzorce, z novín, knižiek, médií,
bránila sa statočne, nechápala, že my sme iní.

Máme veľkú výhodu - tu smútok sa do slov vkráda - zároveň i pohodu,
oproti stádu ľudí vzdelaných, sčítaných a sveta znalých,
nenecháme naše presvedčenie na manipulovanú náhodu.
Nepôjdeme - možno bohužiaľ - podľa platnej poučky,
nanútené, umelé, predpísané na ceste nechytíme už nikdy za rúčky.

Časom v dlho skladovanej zjaví sa tam záškodník červ, obalí sa do múčky,
nová, čerstvá myšlienka vopchať sa musí do našej hlavičky.
Ešte prv, než smilník strči ručičky
samorejme kde inde než do pičky...?
(Fuj, ty starý chuj!)

Tu príde aj zlosť, ako niekto ohrýza ešte stále starú kosť,
pevne verí na zaručené fakty, neprerazí cez oné zabehané akoby učené triky,
pri novom, cudzom nepoznanom, upadne do agresie alebo paniky.

Očividne a zradne, chýba riadny podiel, kus logiky, chuť rozmýšľať slobodne,
kam poznanie tragické sa vkráda, uloží a navždy zavrie,
nie ideály ale peniaze sú moc a ich vypasená mačka si spokojne pradie,
bez peňazí aj najväčší rebel pokorený beznádeje bude, na dne, pomaličky schradne.

Myslime na osmanskú ríšu a po tej skúsenosti na migrantov
podla Anjelov budúcnosti našej skvelej garantov!
Prázdna hlava, z ľava i z prava,
pomôže snáď už len Bratislava!

Stary kus Japonska, tradícia stará, veľká...
 


Dnes nemá nič chybu, kde sa teda stala?

25. července 2018 v 11:07 | Dr Max. de Bile
Dnes má meniny Jakub. Tak to výdatne oslavuje aj Jákab Gazdag. Dôvodov je veľa, ale Gazdag má ten najdôležiejší:

Jeho pán, milovaný obľúbený kráľ, King Rucola má dnes STO ROKOV mínus jedno štvťstoročie. Ak toto nie je pádny dôvod pre radovánky a ku radostným oslavám, tak už potom nič na tomto svete!

Nech nám na veky žije náš kráľ, King Rucola...

Asistent, tajomník, pisár, komorník a dvorný lekár Jeho Veličenstva

Dr Max. de Bile

to je šťastie!

9. května 2018 v 12:06 | king rucola
To je šťastie, že človek má ešte prekladacie mašiny, že všetci nehovotíme tou istou rečou, že sa automaticky nerozumieme...

Prišli by sme tak o veľa srandy a o početné nedorozumenia. Nedorozumenia nám stačia aj z povedaného, ktoré bezchybne rozumieme...Nižšie je strojový preklad nemeckého listu na môjho najstaršieho vnuka, ktorý práve zažíva svoju prvú vážnu životnú porážku. Bez akejkoľvek úpravy, originál prekladu.

Ahoj Vali

Včera bol oficiálny koniec druhej svetovej vojny. V súčasnosti je veľká vďaka víťaznej moci Rusko oslavované obrovskou vojenskou prehliadkou, ako každý rok v našej mladosti. Najnovšie rakety, najrýchlejšie bojové lietadlá, zdokonalené tanky dopĺňajú jednotky pochodujúcich vojakov, ktorých parádny krok silne pripomína lúče ...

Stratil si svoj veľký boj za realizáciu svojich snov. Vy ste údajne stratili, ale vyhráte víťazstvo z bitky. Budete sa biť s odvahou a svedomím. Som na to veľmi hrdý a teraz vás nechcem utešovať, ale ctiť si vás. Urobil si to veľmi dobre.

To, že by ste mohli byť smutní alebo nespokojní, je normálna reakcia, s ktorou môžem plne vcítiť. Ale nebuď! Ponúkli ste 100% výkon. Ďalšie úlohy - tentoraz v "civilnej oblasti" - čakajú na vás.

Spoločná, trochu slabozmyselná fráza hovorí: učíte sa od každej porážky. Dobre!

Poďme len vydržať takzvanú porážku, urobíme to v dobrom duchu a ev. S veľkým humorom to najlepšie, čo môžete urobiť.

Želáme vám, milý Valentin, veľa šťastia, sily a úspechu!


velká bi vítězové Rusku slaven s velkou vojenskou přehlídku, jako každý rok v naší mládeže. Poslední rakety nejrychlejší stíhací vzduchu, vylepšená brnění doplňují pochodujících vojáků jednotky, jejichž průvod krok připomínající loutek ... Ty však ztratil svůj velký boj o realizaci svých snů. Vy jste údajně ztratili, ale vyhráli jste z bitvy. Byl jste odvážně a svedomit. Jsem na to velmi pyšný a teď vás nechci utěšovat, ale ctí vám. Udělali jste to velmi dobře. To, že můžete být smutné nebo nespokojené, je normální reakcí, se kterou mohu plně vcítit. Ale nebuď! Nabídli jste 100% výkon. Další úkoly - tentokrát v "civilní oblasti" - na vás čekají. Major, trochu slabý-zlobil se, fráze říká: Z každé porážka se učí ma ...
Nejako nedkončené, ale zato "lúče" sú správne ako "loutky" preložene! No tak fajn, ako ukážka to stačí!


načo ešte čakať

25. dubna 2018 v 11:54 | king rucola
Dôležité otázky

prečo ma už nechceš
som ti už ohnutý bachratý starý
nemám už ani prachy
neboj nič žiadne strachy len o prachy - žiadny strach
o chvíľu budem aj tak už len prach

paruka
kde je tá záruka
že to je naozaj parochňa
že je to len zlá ruka
ako padúch nie je duch
parašutista vôbec nie je rašutista
a pachuť je zlá chuť
parapsychológia je para z psychológie
panák nie je falšovaný nák ale štamprlík
a panna nie je ani Anna ani maliarova Nanna
a panic neznamená že nie je po česky nič
skôr je to ešte chlap ako bič

na parochňu tú chcel by som hodiť zrak
poškrabkať ti ju i oslintať
priložiť úško k nej
zohrievať a načúvať

po prejavoch si aj zašúchať

...potom vidím horor!

16. dubna 2018 v 12:59 | King Rucola
Keď zavriem oči vidím tento horor:
NEVIDÍM TOTIŽ NIČ!

už je to tu a horor je to aj tak strašný, ešte strašnejší...

V článku o smutnom prípade mozgovej préhody u jedného nádejného herca. Prežili sme, ale ako pôjdeme na scénu?

ale ale, vzácny pane

29. března 2018 v 8:50 | King Rucola
teraz sa nemôžem prihlásiť do najužívanešieho blogu, ale mám aj kopu iných. tak teraz som tu...v plnej kráse, v potu tváre, učenlivý a...a typický "Weiberheld"!

ente und wurscht

17. února 2018 v 19:56 | King Rucola
niekedy ešte nájdem zvyšky energie a podujmem sa na stolovanie za účelom dobitia prázdnych batérií. lebo len tak bez energie to príliš dlho nejde. ale celkom jednoduchá záležitosť to s tým jedením nie je...

k roku kačice musím citovať nesmrteľnú vetu môjho niekdajšieho dávneho kolegu, nadaného umelca:
*mám zvieratá strašne rád. napríklad takú pečenú kačicu na stole…"

ja zase natoľko až zverinu rád nemám, hydinu už vôbec nie, ani nič, čo má perie, že musím pripomenúť starodávne slovenské príslovie, že "lepší vták v hrsti než kačica na stole"!
či som si zu niečo poplietol?!? aj tak je to vuršt, keď to nie je vták, ten by mal zase perie...

vlhká písomná práca

24. listopadu 2017 v 10:20 | King Rucola

písomka

Článek je přiřazen k tématu týdne "Vzpomínky ze základní školy".
ešte si zase spomínam. spomienky na školu sa začínajú pomaly vynárať z mora zabudnutia. ale nie to nič zvláštne. každý-každá to pozná. alebo takmer každý či každá. to, že aj každá, ma dosť prekvapilo a dozvedel som sa o tom pomerne neskôr, v dôverných rozhovoroch vedených s predstaviteľkami nežného pohlavia. takže vlastne nič zvláštneho. prirodzený jav.
prirodzený? asi áno, pramení nejako od prirodzenia…
píšeme dôležitú písomnú prácu. hodina sa skláňa ku koncu a písmenka na papieri nechcú rásť. je pred záverečnými skúškami. panika sa vkráda pevne zatvorenými dverami. nepusti ju, nepripusti. zapni ešte raz…
zvoní. úľava, napätie bleskovo poľaví a tlak sa prevalí genitáliami. mokrá úľava, vytúžené, ale nečakané odľahčenie…je definitívne koniec...
pocit zahanbenia, trapasu, viny a vlny blahoty zároveň. koniec. alebo začiatok?
malý človiečik, zajatý a drvený v mori písmen a písomiek.



Kam dál