ente und wurscht

17. února 2018 v 19:56 | King Rucola
niekedy ešte nájdem zvyšky energie a podujmem sa na stolovanie za účelom dobitia prázdnych batérií. lebo len tak bez energie to príliš dlho nejde. ale celkom jednoduchá záležitosť to s tým jedením nie je...

k roku kačice musím citovať nesmrteľnú vetu môjho niekdajšieho dávneho kolegu, nadaného umelca:
*mám zvieratá strašne rád. napríklad takú pečenú kačicu na stole…"

ja zase natoľko až zverinu rád nemám, hydinu už vôbec nie, ani nič, čo má perie, že musím pripomenúť starodávne slovenské príslovie, že "lepší vták v hrsti než kačica na stole"!
či som si zu niečo poplietol?!? aj tak je to vuršt, keď to nie je vták, ten by mal zase perie...
 

vlhká písomná práca

24. listopadu 2017 v 10:20 | King Rucola

písomka

Článek je přiřazen k tématu týdne "Vzpomínky ze základní školy".
ešte si zase spomínam. spomienky na školu sa začínajú pomaly vynárať z mora zabudnutia. ale nie to nič zvláštne. každý-každá to pozná. alebo takmer každý či každá. to, že aj každá, ma dosť prekvapilo a dozvedel som sa o tom pomerne neskôr, v dôverných rozhovoroch vedených s predstaviteľkami nežného pohlavia. takže vlastne nič zvláštneho. prirodzený jav.
prirodzený? asi áno, pramení nejako od prirodzenia…
píšeme dôležitú písomnú prácu. hodina sa skláňa ku koncu a písmenka na papieri nechcú rásť. je pred záverečnými skúškami. panika sa vkráda pevne zatvorenými dverami. nepusti ju, nepripusti. zapni ešte raz…
zvoní. úľava, napätie bleskovo poľaví a tlak sa prevalí genitáliami. mokrá úľava, vytúžené, ale nečakané odľahčenie…je definitívne koniec...
pocit zahanbenia, trapasu, viny a vlny blahoty zároveň. koniec. alebo začiatok?
malý človiečik, zajatý a drvený v mori písmen a písomiek.



ako tancovať?

16. června 2017 v 9:18 | King Rucola
ich habe mich neulich vermehrt und intensiver dem desig gewidmet, da ich einen weg vor mir sehe, wie man die therapie der armen und teilweise gelähmten patienten beschleunigen und angenehmer gestalten kann. so ist der revolutionären entwurf des rollstuhles für weiblichen (und ev. auch anderen patienten) nach langjähriger forschungsarbeit entstanden.


im sitz ist eine musikstudio eingebaut, wo man beliebt beliebte musik von klienten einprogrammieren kann.

auf diese art kann man sicher die harten übungen der "forced use" therapie angenehmer machen.

(autor: dr max. de bile)
 


Dnes tisící "Tatort", resp. "Na mieste činu."

13. listopadu 2016 v 18:01 | King Rucola
Dnes večer. Dvadsať pätnásť. Na ARD, ORF a SF1. Kukával som dosť často, keď môžem, tak ešte aj dnes, vždy.
Mám to veľmi rád, je to moderná rozprávka a niekedy veľmi aktuálna, ba až poučná.
Kedysi to bola dokonca aj malá rodinná udalosť, teraz už to zaujíma len mňa, starého cvoka..

Tatort 1000! A hraje tam môj obľúbený herec - ty vieš kto, nie?
Dnes večer. Na ARD, ORF a SF1. Je to aj kus - dlhý kus - života. Niekedy aj strateného času...Od roku 1970. Neuveriteľné!
Núdzová ilustrácia k téme...komisári si môžu lámať hlavu, prečo práve toto…


Alebo aj toto, podobné vlastne, ale to ešte nikto neuhádol, čo to vlastne má byť. (Je to ako hádanka tu.) Blízke tématike.
(©Dr Max. de Bile, policajný fotograf, v službe Jeho Veličenstva Kráľ Rukolu, nech nám žije večne.)

Napríklad materinská reč a svet.

31. října 2016 v 4:39 | King Rucola
Materinská reč je tiež len taká nejaká dohoda. Tiež len taká nejaká predstava o svete. Reálnom, alebo svete v našich predstavách. Kam jedného "vyložia do sveta", tou rečou začne. Otázka je, len ako dlho, keď ho potom presadia a podobne.

(Otcovská reč je vlastne nezvyklá, lebo ten je v podstate len fitkívny. Chudák, príliš hmlistý, neistý.)

Takže zostáva "rodná reč". Čo je ale tiež len hovadina, vymyslená dohodou alebo náhodou. Viď toto tu:

Wenn ich jetzt auf Deutsch schreibe
Dann muss es sich auch so korrigieren
(können)
Ansonsten werde ich davon nicht profitieren
So lange ich es nicht hinkriege
wird es eine (Gelächter-)Scheibe
So lange ich selber korrigiere…
Kommt automatisch dazu noch nicht eine Eibe!
Da scheint alles anders zu sein
Oder ist es nur so ein Schein?
Muss ich jetzt absichtlich einen Fehler machen,
"danit" ich ENDLICH die Korrektur sehe?
Und oh la la, sie ist tatsächlich da!
Die giftige Eibe…
DAMIT die Korrektur läuft...Scheisse!

(Nepriama výčitka na Google Translator.)

Na to sa ozve môj nebohý brat - bude predsa sviatok zosnulých, nie? - , tlmočník s doktorským titulom a poznamená:
"A, Míša! Úmnik. Znájet, što nádo podaváť právuju rúčku. I vot, éto tibjá máma naučila?"

Takže sme zatiaľ bezvadne všetci v kýbli a reči sa musíme učiť najlepšie sami...


Zlatý horizont, fata morgana?
(©Dr Max. de Bile)

Letne nahody

12. srpna 2016 v 6:30 | King Rucola und Dr Max. de Bile
V utrobach maticky zeme, niekde hlboko pod povrchom, vo vecnej tme, zivori Jeho Velicenstvo Kral Rukola, nech nam zije vecne. Vo vlaznych augustovych nociach sa obcas prediera na povrch z podzemia, aby sa nadychal cerstveho vzduchu, alebo aby sa potesil pohladom na povabne kotniky okoloiducich Bratislavcaniek.

Nikto nevie presne, pod ktorym priklopom sa prave vynori. (Foto Dr Max. de Bile)

Tajomstvom zahaleny pobyt Jeho Velicenstva riesi len stastny nahodny chodec, ktory sa v spravny cas a stastnou nahodou zdrzuje niekde v blizkosti.

Len velmi malo nahodnym chodcom sa v tychto dnoch postastilo zocit aspon obrysy tajomnej postavy, ktora sa drala na povrch dlazby. Nikto si nie je identitou tejto postavy celkom isty, ale väcsina predpoklada, ze sa jedna o zmiznute Jeho Velicenstvo Krala Rukolu, nech nam zije vecne!


Nevieme sa dockat blazenej chvile, ked sa dozijeme navratu k normalnosti. Normalizacia, to bolo uz odjakziva nasa pevna vlastnost...

Nikdy nestracat nadej!




.

Podzemný svet

5. května 2016 v 9:16 | King Rucola

Podzemný svet je ako nevyrastnutý kvet. Tajne nás obklopuje, legálne vyvíja podzemnú činnosť.

Jarný pokrok naživo

21. dubna 2016 v 22:55 | King Rukola


Teraz sme ich konečne aj videli! Len telefón nie je teleobjektiv. Objektiv máme malý a tela som veľké...

V dlhodobej usilovnej práci nahral Dr Max. de Bile (©KingRucola)

...a potom priletel bocian z jeho nedalekeho sídla a bol koniec mojich snov o žabej princene a hlavne koniec žabic snov...

Vysoké "cé" po japonsky

10. dubna 2016 v 9:16 | King Rukola
Pri hľadaní a obstarávaní dennej potravy volí človek často nezvyklé, iritujúce prostriedky. V temnici sa Dalibor naučil údajne hrať na husliach, kým japonské sestričky uprednostňujú obedňajší kúpel v dvanásť stupňovej vode, ktoré doprevádzaju zrejme rituálnym spevom...alebo to neboli žiadne horror-mníšky?!?

Koniec omylu

22. března 2016 v 13:59 | King Rukola
Konečne mám v hlave jasno! Rozjasnilo sa mi pri spomienke na starodávneho verného kamoša. Nazývali sme ho "oceľové vajco"! Nie, nepôsobil nikdy ako veľkonočný zajac, nenosil vajcia, ani ich sám neznášal. Jeho vzťah ku sliepkam je mi neznámy. Pravdepodobne asi aj jemu samotnému, chlapec z Prahy, mestský a mestsky vychovaný.
Určite vyrastal bez priateľstva so sliepkami, ktoré poctivo znášajú vajcia, od nich to nemal.
Teoreticky je možné predpokladať, že ani poriadne nevedel, ako vyzerá sliepka alebo ich prisluhovač zajac.

O zajacovi chyrujú rôzne poplašné správy. Príslovie "ako zajac" vo vzťahu na sexuálne aktivity je všeobecne známe. Zvyklo sa medzi susedmi zdvorilo pýtavať: "Ako ti dupú králici?", keď chcel niekto prejaviť záujem o prekvitanie domáceho hospodárstva. Nikdy mi to nedošlo v súvise s blížiacimi sa veľkonočnými radovánkami. Zajac, symbol plodnosti, vajco symbol plodnosti, respektíve jeho pld. Klasická otázka, či bolo najprv vajco a potom sliepka, alebo naopak a teraz dodám, či bol najprv vôbec kohút alebo sliepka. Podľa biblie by to mal byť najprv Adam, čiže kohút - alebo aj nie?

Hoci o tri dni slávim okrúhle výročie, dožijem sa v čiastočnej pohode sto rokov, samozrejme mínus 344 mesiacov a troch dní - čiže som ešte relatívne mladý - , aj tak mi to trvalo až dodnes, kým som tú symboliku kraslíc, iných na tvrdo pomaľovaných alebo čokoládových vajec, ktoré počas veľkonočných sviatkov menia majiteľov, ba podaktoré končia rozpleštené na kamenných múroch, proste kam sa jeden obzrie, narazí na vajco, zajaca alebo nebodaj aj sliepku.

Vajco, obzvlášť so spojením so zajacom, ktorá usilovne "dupe", symbolizuje jasne a nevyvrátiteľne nový život! To som teraz teda mudrc! To je novinka! Ale mne to, úprimne povedané, nebolo nikdy jasné…

Neuvedomil som si to nikdy na hodinách telocviku, keď prišlo namiesto loptových hier alebo iných rozumnejších telocvičných aktivít ku hodine gymnastiky. Taká nevinný skok cez kozu. Prípadne koňa naprieč. to som zvládol dokonca aj ja, ktorý som bol na gymnastiku - aby som citoval môjho staršieho brata, ktorý bol údajne tak nazývaný - skôr "skákavá tehla" než gymnasta. S mojou výškou a váhou by to bolo aj tak nepravdepodobné, ba smiešne. Ja som sa radšej držal boxu, zápasenia alebo som metal činkami. Keď to muselo byť, tak aj trochu futbal. Hokej vášnivo rád, bol som údajne talentovaný brankár, z ping-pongu som mal dobré reflexy. Aj šachu som venoval dobré miriády hodín. Ale gymnastika, tú som z duše nenávidel. Očividne tak bol na tom aj môj výborný priateľ "oceľové vajco". On bol rodenný intelektuál! Jeho projekt nemal chybu. Keď začala tá smrteľná zábava s gymnastickým náradím, odvážne a hlavne rozvážne zobral nábeh, rozletel sa rýchlosťou namydleného blesku, narazil guľami na kozu či v ceste stojaceho koňa, chytil si miešok pod povinnými červenými trenírkami do obidvoch hrstičiek - on bol relatívne malý - a žalostne zapel tú známu pesničku: "Kuva, chlapci, to bolí…".

Milosrdní telocvikári ho okamžite deponovali na oné - v každej telocvični stojace - "švédské lavičky", kde mohol potom nikám nerušený vyčkať koniec mučenia. My sme to samozrejme už poznali, na rozdiel od učiteľov a smiechu sme sa nevedeli zdržať. Naše "oceľové vajco!"

Oceľové vajco v úlohe šibača počas tohotrčnej Veľkej noci.
(Dobový portrét zo štetca Jeho Veiičenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne.) (©KingRucola)

Tak mu to potom prischlo ako prezývka a ja mu dodnes vďačím za dnešné osvietenie.

Nielen že takto vykýbloval s obávanými telocvikármi. Mal z nás prvý pohlavný styk a aj prvý sa stal otcom. Veď ako ináč? Mal predsa oceľové vajcia…

Neviem, dúfam, že ešte stále žije a má sa dobre. Viem, že ťažko prečíta tieto riadky. Neviem, kde sa v živote stratil, kam ho osud zavial. Ale viem, že vajco na Veľkú noc je viac než len vajco a dúfam, že je oceľové...

Kam dál