Květen 2013

Nespravna adresa

30. května 2013 v 9:10 | King Rucola
Odvolany z operacneho salu vysvetluje Dr Guppi pacientke:
"Vazena pani. Obavam sa, ze my Vam tu dnes este pomoct nemozeme. Pridite potom a ..."


Pacientka mu skoci hystericky do reci: "Nie ste tu plasticka chirurgia? Nemate aj neforemne postavy skraslovat?!? To brucho musi prec!"
"Ano", koktal doktor, "ale..." a vodopad plodovej tekutiny pohltil jeho tarbave pokusy o dialog...

Dnes rodim minimalne piaty, ak nie siedmy, ale najskor uz deviaty raz...Tak to dopadne, ked jeden nespravne pouziva spargle, alias asparagus, cesky "chrest".

Uz stare ...

28. května 2013 v 9:02 | King Rucola
Uz stare populacie - ako dokazuju najdene vykopavky, predovsetkym hlinene tabulky s hieroglyfmi, ktore sa podarilo rozlustit prave nasemu vybornemu Dr Guppimu - si vedeli cenit vegetariansku stravu, nakolko nie vzdy bolo mlade cerstve mäso poruke a ak bolo, tak nielen nedostatkom chladniciek a mraznikov podliehalo rychlo skaze, aj vinou starcov, ktori podvadzali a toto cerstve mäso si sebecky, za ucelom rozkose z pozivania, schovavali vo svojich posteliach.

Nedostatok cerstveho mäsa sa nedal lahko nahradit lovom a uz vobec nie zabijanim domacich zvierat. Kravy potrebovali tieto narody na boj proti alkoholizmu a volov do vlady. Konske mäso miesali do lasagna namiesto hovädzieho a dlhe obdobia suchoty zdecimovali drasticky vyskyt slimakov a ziab, takze ani francuzke casti obyvatelstva Mezopotanie (tabulky su prevazne z rise Sumerov) neprisli na svoje.

V case najväcsej nudze prisiel historicky Micurin - jeho meno sa nezachovalo na hlinenych tabulkach - na spasonosnu ideu: Vymyslel a konzekventne vedu klamajuc a podvadzajuc aj vypestoval novu odrodu obzivy, ktora spajala prednosti bezmäsitej stravy s kanibalizmom, cim sa mu podarilo zachranit sumersky narod od vyhubenia hladom. (Najvyssia sumerska rada mu za jeho objav udelila "Rad prace" prvej kategorie. Jeho ucenie sa objavilo na vsetkych hlinenych tabulkach ucebnic botaniky a biologie a tento neznamy vedec bol diskutovany ako jedne z mala potentnych kandidatov na vtedajsiu Nobelovu cenu, ktora sa pravda vtedy volala nejako inac...)

Jeho recept bol vlastne absolutne jednoduchy a nasiel rychle rozsirenie a stal sa velmi oblubeny hlavne medzi hladujucimi zenami. Trh bol v kratkej sezone zaplaveny sparglami (takto sa nazyvala tato zazracna rastlina od povodneho nemeckeho slova "Sparen", co znamenalo "sporit, usetrit" a slovensko-sumerskeho oznacenia pre pohlavne organy "gule", casom vzniklo slovo "spargla", vypadnutim zbytocnych hlasok, cize sa povodne myslelo "usterenie pohlavnych organov", zrejme vsak skor ironicky), kym neskorsie perzske, europske a ine perverzne narody prechadzali aj k oznaceniu "chřest", cim mala byt vyjadrena skutocnost, ze zdroj tejto "rastliny" po pouziti obvykle vyschol, nebol k pouzitiu na sexualne hratky a suchotal (chrastil) vo vetre ako uschnuty list, alebo ako to nachadzame u vysychajucich starcov, ktori trpia permanentnym nedostatkom cerstveho mäsa. (Jedna sa o tzv. "pohlavny skorbut".)


Spargla mala obrovsky odbyt a jej jedinou nevyhodou dodnes zostava, ze je len velmi kratkodobo schopna, pocas sotva dvojmesacnej sezony, ani nie, na jar, po splneni svojej rozmnozovacej ulohy, ktora jej je povodne prirodou urcena, nasytit trh. Casto vladne nadmerny dopyt po tejto zelenine, dochadza k uzkoprofilovemu zasobovaniu, cena rastie neumerne do vysky, pokusy o konzervaciu nevedu dodnes k uspokojivym vysledkom, v studenom okoli sa udrzi tato pochutina dva-tri dni a ani napriek nespocetnym receptom na upravu nie je mozne, skladovat tento tovar, pretoze najlepsi je konzum tohto plodu v cerstvom stave, v pikantnej uprave, kym je este mlady, pevny, ako spickovi znalci hovoria "al dente".

Poznamka autora: Na hlinenych tabulkach historickych kucharskych knih sa zachovali a dodnes existuju nespocetne sposoby upravy tohto skvostneho jedla. Co obzvlast prekvapuje popri mnozstve klasickych receptov, ze po poliati tekucou cokoladou dostavame dokonca aj sladke variacie, velmi oblubene obzvlast u mlsnych jedlikov zenskeho pohlavia, nieco na sposob bananu v cokolade, hoci tento sa cerstvo vydobytej spargli zdaleka nemoze rovnat!

Domo harigato

27. května 2013 v 2:34 | King Rucola
Domo, domo harigato Explorer! Nedaju sa u Teba, moj drahy Bill Gatesov (gate = nohavice) browser zrazu nahravat obrazky.
Tak musim utekat k inym, ku konkurencii, tam to ide ako doteraz, co sa zase stalo!


Prehistoricky obrazok, najdeny na hlinenej doske na upäti Fujijamy* v minulom storoci...

Kto mi prezradi preco ma Explorer zradi?

(Pre mna je toto skutocna tema tyzdna, pretoze ma to cely vikend zamestnava!)

*najdene na pokraji jamy pod horou Fujiyama

Hamletova otazka

17. května 2013 v 8:50 | King Rucola
Spomenul som si na sumerske prislovie, ktore hovori, ze "Cas miji, nevsimaje si brichacu sedicich doma" a teda som sa vybral za ucelom podniknutia nejakej iniciativy proti mojemu bruchu a pre moje brucho zaroven. To nie je cisty oxymoron. To je skor len dvojsecna snaha! Isiel som na moju plantaz, konecne pokosit bohatu urodu medvedieho cesnaku. Kosit sa to sice neda, ale da sa to trhat, ked clovek polame v bruchu kosti a poriadne sa zohyna. Zhybanie by zase malo posobit proti vytvaraniu brucha, ktore teda ti Sumeri neodporucaju. Vyborna chut "pesta" vyrobeneho z cerstveho medvedieho cesnaku - je takisto chutne, ako bazilikove pesto - sa pritom stara o intenzivnu motivaciu. To ale potom zase navadza na nemierne pozieranie cestovin, napriklad spagety s pestom su na zamilovanie, tym sa stava tento telocvik dvojsecnym. Cim viac sa clovek snazi natrhat cesnak a mysli si, ze ako dobre tym likviduje brucho, tym viac ho potom moze napchavat. Super kolobeh, az kolotoc. Ale to bolo dnes vedlajsie. Chut na pohyb bol a chut na pozieranie cestovin s pestom je vzdy. kde vsak zostava dusevna obziva? Aj o tu sa medvedi cesnak postaral!

Potokol som sa v hustine cesnaku o staru hlinenu dosticku, na prvy pohlad nevyzerala ako hlinena tabulka s historickym textom. Ale ked som ju ocistil, vynoril sa mi znamy obraz princa Hamleta na jednej strane a po dalsom odstranovani hlinenenho nanosu sa na tejto - zrejme sumerskej - hlinenej tabulke objavil znamy "Myslitel" francuzskho sochara Auguste Rodin-a.

Netusil som ani vo sne, ze ti dvaja viedli niekedy spolu dialog a to este dokonca na taku kontraverznu temu, ako je legalizacia drog, teda tej konopnej.

Zda sa, ze tito dvaja velikani s tym velky problem nemali. Ich problem bol skor v dorozumeni.

Je vseobecne zname, ze Francuzi neovladaju ziadnu inu rec, nez svoju vlastnu. Na otazku "Do you speak English" kazdy vlastenecky Francuz odpovie "Yes" a to je posledne anglicke slovo, co od neho pocujete. Nastastie bol Hamlet princ dansky a mama ho odmalicka nabadala, ze clovek sa musi ucit rec svojich susedov, co je u Danov teda nemecky. Preto obligatnu otazku "Do you speak English" mohol vynechat a rovno sa vyrutil na nic netusiaceho Penseura otazkou "Be or not to be?". Rodin, ako spravny Francuz, bol vychovavany svojou mamou, ze prva rec, ktoru sa musi naucit, je rec jeho susedov a to su takisto ako u Danov zase Nemci. Cize automaticky zopakoval - aby ziskal cas a pozbieral v pamäti vsetky davno zabudnute nemecke slovicka - Hamletovu otazku, v snahe byt co najzrozumitelnejsi so spravnym nemeckym prizvukom: "Pi o no pi?". Jeho vyslovnost spisovne nemecka a francuzskym akcentom nivocena poplietla nestastneho princa (v kazdom scenar je Hamlet vedeny ako "nestastny princ dansky"!) Hamleta az tak, ze navrhol, dohovorit sa radsej slovensky. Ako princ vedel samozrejme vela cudzich jazykov. Samozrejme od panovania ceskej princezny, ako sa len volala, bolo uz dlho a tak nestastny princ zufalo hladal slovanske vyrazy. Este sa dobre pamätal, ze v slovencine su koncovky neurcitku, teda to "or not TO be" tvorene tiez s "t", ale to pride na koniec slovesa a bez tohto "o". Tak vykoktal az sa pritom spotil: "Pit - nepit?", na viac mu to zatial nestacilo.

Nastastie obaja ucastnici tohoto historickeho stretnutia na najvyssje urovni, tohto summitu, ako sa novodobo po slovensky povie, boli velki myslitelia, filozofi a tak si dobre porozumeli. Uz len pohlad na pisoar nacrtaval spravnu odpoved: "Ano! Pokial je 'hajzel' v blizkosti". Len dansky princ, znamy z dejin pre svoju hlbavost, este dodal: "Ale ak nie je WC v dohlade, je mozno lespie, usulat si joint a porozmyslat, ci si clovek ste k tomu aj vypije..." Nato reagoval Rodin ako znamy umelec, ze tekutiny treba organizmu hlavne po fyzickej namahe akou je socharcina dodavat, cize mozno je vlastne lepsie oboje, aj "tu pit" ako to skomolil, aj si zapalit, mozno najlepsie rovno na zachodovej mise. Kazdopadne sa zhodli tito dvaja velikani, ze ak by sa malo zakazovat to jedno, muselo by sa zakazovat aj kadeco ine, ale to uz asi nediskutovali. Pripili si a ak este neumreli, tak si uzivaju dodnes...Pri pofajcievani a poppujani dokonca napadlo Hamleta, ze ta ceska princezna v jeho kralovstve bola ta slavna Dagmar! Rodin nemal o tom ani len sajnu a len znalecky pritakal, ze ano, ved ta marihuana asi bystri mozog.

(Ci si pritom uvedomovali, ze "hajzel" je vlastne germanizmus od zdrobneliny nemeckeho slova "Haus*, teda dom, teda domcek (Häuschen) sa z tej hlinenej tabule, o ktoru som pri zbere medvedieho cesnaku zakopol, uz vycitat nedalo.)

Hlavne, ze bude "pesto", ktore nastastie nema nic spolocneho s nemeckym slovom "Pest", teda po slovensky "mor".

Najstarsia knizica

11. května 2013 v 9:15 | King Rucola
Niektori vedci su presvedceni, ze najstarsia kniznica sveta sa nachadza, nachadzala, v Ninive, oproti mestu Mossul, dnesny Irak. (Nie v Nivnici pri Uherskom Brode, ako som si myslel povodne a naivne ja! Na vine mojho omylu bol asi ten slavny pan madarskeho povodu menom Komensky!) Pozostavala z hlinenych tabuliek, do ktorych Assyrcania vpisovali svoje mudrosti. Obrazovky ich pocitacov boli z mäkkej hliny, mozno pripominali blato. Tastaturu nepotrebovali, pretoze ryli svoje myslienky priamo do obrazovky nejakym rydlom a ked usudili, ze je dielo hotove, tak to zrejme strcili do pece. Vlastne pouzivali nieco, co sa silne podobalo dnesnym "tabletom", ci "iPadom", tieto vsak do pece strkat neradno! Dielo sa zapieklo na vecne casy, na rozdiel od dnesnych spisovatelov, ktori neradi strkaju ich harky do pece, kde by zmizli na veky. Mozno, ze by si podaktori pisalkovia mali brat vzor z ich historickych mentorov assyrskych...

Povestny "crash" zazivali urcite menej casto, nez to pozname my dnes, z dnesnych pocitacov. Na druhej strane vsak, ked k tomu rozbijaniu tabuliek doslo, ci uz vinou nejakej historickej medoviny, alebo nosic, ktorych ich mal ulozit sa s nimi potokol, tabulky sa rozsypali a roztrieskali, tak to stalo zato. Viem si predstavit nadavanie vtedajsich IT zamestnancov, krala assyrskeho, udajne to bol pan menom Aschschurbanipal, ked skadali jednotlive tabulky ako nekjaky dnesny "puzzle", lepili ich a nemohli pritom ani fajcit, nakolko Kolumbus s jeho objavenim Ameriky este neexistoval. Nemali ti tam vobec tabak? Ved prave dnes je "Latakia", taky krasny cierny tabak hlavne pre fajciarov fajky podstatnym korenim ich tabakovych miesanin!

Je to vobec cudesna predstava, ze niekto mohol vtedy pisat a nemusel byt zastrceny v elektrickej sieti a nemohlo sa mu prihodit, ze by vsetko napisane stratil len preto, ze do nejakej rozdelovne elektrickeho prudu udrel blesk. Este cudnejsia je predstava postara, ktory roznasa listy, ucty a upomienky k uctom na hlinenych tabulkach. Nez sa ten doterigal na koniec svojho reviru mohol byt poriadne zniceny. Ved bicykel - moped ani nespominam - nebol, nebolo este ani koleso. Takze ten postar vliekol hlinene tabulky s listami zrejme alebo na vlastnych pleciach, alebo na nejakom podnose, ktory mu museli nosit nejaki nosici a ked ich nemal, tak asi snival o dvoch okruhlych brvnach, na ktorych by tu dosku s hlinenymi doskami aspon posuval. Postari mali asi tazky zivot, o to lahsie bolo adresatom, panickam v domacnsti obzvlast, ked postar u nich zazvonil a dorucil im ich dennu hromadu hlinenych tehal. Nevyziadane reklamne prospekty mizli puhym pohodenim medzi ostatnym prachom, na ktory sa obracali, naplnajuc takto biblicke rcenie: "Prach si a v prach sa obratis!". To este ani Biblia nebola. Zato Gilgamesov Epos a ine mudrosti.

Obidve tieto literarne diela spominaju akusi strasnu potopu. Nez sa ja potopim v dalsom hlbani a dalsich historickych detailoch, v ktorych sa absolutne nevyznam, odbocim na bezpecnejsi chodnik tvrdenim, ze casom sa vsetko vyvija k mensiemu, ale vykonnejsiemu. Napriklad tento pocitac, na ktorom pisem. Uplne malilinky, lahky, nesmierne vykonny. Pritom moj prvy, ktory este ani len internet nepoznal(!) a bol velky a tazky ako krava, uz vedel svojou kapacitou riadit kozmicku lod pri lete na meisac. Dnes sa zmesti rozum tohto pocitaca do vreckovych ci naramkovych hodiniek. Vsetko sa stava casom mensie a daleko vykonejsie. To je beh casu.

Az na jednu podstatnu vec: Moj ud sa taktiez casom zmensuje, len jeho vykon klesa! Tu je nejaka chyba!

To je nezadrzatelne plynutie casu (opacnym smerom?)...

Dvaja historicki postari v zube casu!