Najstarsia knizica

11. května 2013 v 9:15 | King Rucola
Niektori vedci su presvedceni, ze najstarsia kniznica sveta sa nachadza, nachadzala, v Ninive, oproti mestu Mossul, dnesny Irak. (Nie v Nivnici pri Uherskom Brode, ako som si myslel povodne a naivne ja! Na vine mojho omylu bol asi ten slavny pan madarskeho povodu menom Komensky!) Pozostavala z hlinenych tabuliek, do ktorych Assyrcania vpisovali svoje mudrosti. Obrazovky ich pocitacov boli z mäkkej hliny, mozno pripominali blato. Tastaturu nepotrebovali, pretoze ryli svoje myslienky priamo do obrazovky nejakym rydlom a ked usudili, ze je dielo hotove, tak to zrejme strcili do pece. Vlastne pouzivali nieco, co sa silne podobalo dnesnym "tabletom", ci "iPadom", tieto vsak do pece strkat neradno! Dielo sa zapieklo na vecne casy, na rozdiel od dnesnych spisovatelov, ktori neradi strkaju ich harky do pece, kde by zmizli na veky. Mozno, ze by si podaktori pisalkovia mali brat vzor z ich historickych mentorov assyrskych...

Povestny "crash" zazivali urcite menej casto, nez to pozname my dnes, z dnesnych pocitacov. Na druhej strane vsak, ked k tomu rozbijaniu tabuliek doslo, ci uz vinou nejakej historickej medoviny, alebo nosic, ktorych ich mal ulozit sa s nimi potokol, tabulky sa rozsypali a roztrieskali, tak to stalo zato. Viem si predstavit nadavanie vtedajsich IT zamestnancov, krala assyrskeho, udajne to bol pan menom Aschschurbanipal, ked skadali jednotlive tabulky ako nekjaky dnesny "puzzle", lepili ich a nemohli pritom ani fajcit, nakolko Kolumbus s jeho objavenim Ameriky este neexistoval. Nemali ti tam vobec tabak? Ved prave dnes je "Latakia", taky krasny cierny tabak hlavne pre fajciarov fajky podstatnym korenim ich tabakovych miesanin!

Je to vobec cudesna predstava, ze niekto mohol vtedy pisat a nemusel byt zastrceny v elektrickej sieti a nemohlo sa mu prihodit, ze by vsetko napisane stratil len preto, ze do nejakej rozdelovne elektrickeho prudu udrel blesk. Este cudnejsia je predstava postara, ktory roznasa listy, ucty a upomienky k uctom na hlinenych tabulkach. Nez sa ten doterigal na koniec svojho reviru mohol byt poriadne zniceny. Ved bicykel - moped ani nespominam - nebol, nebolo este ani koleso. Takze ten postar vliekol hlinene tabulky s listami zrejme alebo na vlastnych pleciach, alebo na nejakom podnose, ktory mu museli nosit nejaki nosici a ked ich nemal, tak asi snival o dvoch okruhlych brvnach, na ktorych by tu dosku s hlinenymi doskami aspon posuval. Postari mali asi tazky zivot, o to lahsie bolo adresatom, panickam v domacnsti obzvlast, ked postar u nich zazvonil a dorucil im ich dennu hromadu hlinenych tehal. Nevyziadane reklamne prospekty mizli puhym pohodenim medzi ostatnym prachom, na ktory sa obracali, naplnajuc takto biblicke rcenie: "Prach si a v prach sa obratis!". To este ani Biblia nebola. Zato Gilgamesov Epos a ine mudrosti.

Obidve tieto literarne diela spominaju akusi strasnu potopu. Nez sa ja potopim v dalsom hlbani a dalsich historickych detailoch, v ktorych sa absolutne nevyznam, odbocim na bezpecnejsi chodnik tvrdenim, ze casom sa vsetko vyvija k mensiemu, ale vykonnejsiemu. Napriklad tento pocitac, na ktorom pisem. Uplne malilinky, lahky, nesmierne vykonny. Pritom moj prvy, ktory este ani len internet nepoznal(!) a bol velky a tazky ako krava, uz vedel svojou kapacitou riadit kozmicku lod pri lete na meisac. Dnes sa zmesti rozum tohto pocitaca do vreckovych ci naramkovych hodiniek. Vsetko sa stava casom mensie a daleko vykonejsie. To je beh casu.

Az na jednu podstatnu vec: Moj ud sa taktiez casom zmensuje, len jeho vykon klesa! Tu je nejaka chyba!

To je nezadrzatelne plynutie casu (opacnym smerom?)...

Dvaja historicki postari v zube casu!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eva Eva | E-mail | 12. května 2013 v 12:41 | Reagovat

hmm... ja som včera na stavbe kreslila, písala do piesku prstom. Potom ten obrázok odvial vietor. Možno ho niekde inde zloží a niekto bude dumať, čo majú tie hieroglyfy znamenať. Všetko zmizne s časom a asi sa znova niekde objavuje.
Ako je to s tvojimi údmi( pohyblivá časť tela, obyč. noha al. ruka, mn. č. v niekedy aj celé telo: mať zdravé, boľavé, ubolené údy;) neviem, ale tie moje stehna -častí mojich údov sú väčšie. Naozaj sa vyskytuje chyba ...

2 pavel pavel | Web | 13. května 2013 v 11:39 | Reagovat

Asi je je to tím, že technika a příroda je v nepřímé úměře. Čím víc jde technika dopředu, tím víc jde ta příroda do háje. :D

3 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 15. května 2013 v 13:06 | Reagovat

A prapáter Koniáš místo ohně musel používat kladivo...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama