Gramatická oprava blogu NIvnice

24. srpna 2014 v 8:48 | King Rucola
Pre lenivosť a neschopnosť mojich pisárov, ktorý ešte nevytriezveli po sobote, musí to spraviť sám, My, Kráľ Rucola, nech si žijem večne!

Tu oprava slova "kotník" na správne slovenské "členok". (Nie článok! Ten zostáva ten istý ako na blogu http://nivnice.blog.cz)


Starec vystrel svoje opuchnuté nohy, slastne sa pretiahol a po návyku habkal rukou po zošúvorenej plachte postele, v ktorej sa ocitol viacmenej náhodou. Priskoro v noci musel na záchod a zdalo sa mu to príliš drastické, aby už začal pracovať. (Pokúšal sa vážne, sústredenne pracovať na knihe, ktorú mal rozpísanú.) Malo by to neblahé následky, keby po necelých dvoch hodinách spánku zasadol zase za počitač, zapálil si ďalšiu z nekonečných cigariet a pokúšal sa o nejaké rozumné vety, pretože po celý deň, ktorý musel stráviť medzi svojimi, by potom prakticky postojačky dospával. Alebo ešte horšie, po sediačky, ale za volantom auta! Nie práve príliš bezpečné! Vkĺzol teda cestou z kúpelne pod najbližšiu prikrývku, pokúšal sa znovu zaspať, ani si neuvedomil, že leží v jej posteli. Chcel sa len prinútíť aspoň chvíľu spať.



Akési "klop, klop, klop", či skôr "klopf" keď to chcem presne opísať, bolo počuť cez privreté okno. Veď oficiálne bolo ešte stále leto, hoci reálne počasie o tom, že je leto, nič nevedelo, okno spálne bolo otvorene deň i noc, k radosti komárov, nočných múr a inej hávede. Uvedomil si, že teda predsa znovu zaspal. To klopanie signalizovalo totiž dve veci: na strelnici začali streľby, čiže musí byť už najmenej osem hodín ráno, skôr sa strielať nesmelo, hoci sa jednalo o obligátne streľby v rámci milicnej armády, povinné a presne evidované a podruhé je pravdepodobne sobota. Cez pracovný deň môže ťažko ísť niekto na strelnicu plniť svoje predpísané body. To znamenalo, že zaspal na minimálne ďalšie dve hodiny a mal by tak byť dostatočne čerstvý, odpočinutý. O to viac sa mu zažiadalo nahmatať jej kostnaté, - nie!, - to znie škarede, jej štíhle nohy. Často sa o srandy pýtal jej alebo sám seba, ako môžu také krásne štíhle nohy niesť to statné bruško nad nimi. Rokmi sa zmenila na pohár pre perlivé víno, štíhly podstavec a vyzývavo široké boky.

Nič! Načahoval sa ďalej, neveľmi sa mu chcelo otvoriť oči alebo zmeniť polohu, tak len hmatkal. Bolo to príjemné prebudenie, pociťoval slabé záchvevy penisu, nemohol sa dočkať, kedy nájde tie členky ( Teda ani nie "clánky", ani Knöchel, už vôbec nie "kotníky", ako by to napovedal jediný slovnik, ktorý pre českú reč mám! Pre slovenčinu nemám žiadny, nakoľko taký poriadny ešte nevyšiel, bohužial!), od ktorých bude sunúť dlaň vyššie a vyššie, až sa "dopracuje" do medzitým zvlhlého, zakrútenými chĺpkami pripomínajucimi drátenku, aké sa už vlastne nepoužívajú, alebo drsnejšiu stranu špongie na riad obaleného, teplého rozkroku.

Nič! Žiadne členky-články-kotníky, žiadne lýtka ako kolajnice k mäkkým stehnám, nijaký dotyk tej prekvapujúco nežnej, hladučkej, až kojenecky jemnej pokožky medzi ochlpením a rýhou stehna a rýhou medzi mäkkým, akoby hnilým pohlavím zo strany od zadku pri riti, tam kde končia oblúky hýžďových svalov. Nikde nič! Škoda. Asi bude musieť otvoriť oči, nebodaj aj vstať, zmeniť polohu. Nechelo sa mu. Skúšal to opakoveným šmátraním. Len plachta, vypratá asi práve, lebo tá vôňa mu bola síce príjemná, ale cudzia.

Snáď už dokeľu vstala?, prebehlo mu začudovane mysľou, a keď, kde je potom, keď nesedí pri svojom počítačí, ktorý videl prižmúrenými očami, lebo už sa musel pozrieť, hmatom nedosial nič. Nechcelo sa mu definitívne prebudiť, vstať, mal chuť na rozospaté číslo. Sklamaný sa ešte raz pokúsil natiahnuť sa tam, dočiahnuť tam, kde by mala ležať. Nič, len tma a hviezdy...absolútne nič!

Keď ho po schodoch znášali,ticho nadávali. Vážil vyše stotridsať kilo a to nemajú žiadny funebráci radi. Len jeden poznamenal, že je to vlastne veľmi šťastný koniec, skapať takto s obnaženým polostojacim penisom vo vlastnej posteli. Druhi súhlasne bručali, len ten najmladší z namrzených chlapov ticho dodal: "Aj tak si nezatrtkal. Mal snáď počkať, kým by mu vliezla do postel a nie sa zbytočne nadrapovať Žiadny div, že mu to prdlo v hlave!"

Až keď prekročil nebeskú bránu po krátkej pasovej kontrole a bol zastavený nebeským colníkom, mohol to všetko vysvetliť.
"Máte niečo na preclenie?", spýtal sa ho anjel-colník s mrzutosťou v hlase vrodenou všetkým pozemským úradníkom, keď sa nudia.
"Asi sotva! Kde by som to skrýval? V riti? Nevidíš, že tu stojím pred vami ako ma váš šéf stvoril?"
"Také slová tu nepoužívame, sú tabu! Keď nechceš, aby sme ťa vykázali kolegom tam dole, tak si dávaj pozor, čo hovoríš. Nemysli si, že keď si nahý, že ťa nemôžem ohmatať alebo postaviť pred body-scanner! Ba keď ma budeš ďalej rajcovať, tak ti to strčím aj do toho - nevyslovyteľné, tabuizované slovo - otvoru!"
"Vidím, že predsa sa v nebi tyká, alebo sa mýlim?"
"Tyká, netyká, to sa teba netýka! Ale si tu nový, tak ti to vysvetlím. V službe sa oficiálne cudzím musí vykať. Pri vstupnej nebeskej bráne ešte nevieme, či sem patríš, či si náš. Takže tykať sa nesmie. Nie sme tu všetci Jugoši alebo mladí Švajčiari, aby sme povedali 'veď ona je naša', alebo začali hneď volať každého 'bratko', či 'du' ako to robia oni, ani tu nie je úradná reč angličtina, aby sme vzali to neurčité 'you'! Ani ťa nemôžem osloviť ako brata, na sestru sa už vonkoncom nehodíš. Až keď dokážeš, že si hodný stať sa obyvateľom neba, tak si budeme tykať a budeš brat v Kristu." Na čele anjela-colníka vyvstala vráska a zaligotali sa prvé perličky potu. Zrejme sa musel s anjelskou trpezlivosťou premáhať, aby novému navštevníkov na privitanie jednu nestrelil.

Zpoza obláčku sa vynoril a pristúpil k nim muž neurčitého veku v šedom, na mieru ušitom obleku s visačkou na na chlopni saka. Vyzeral ako úradnik FBI zo zlých amerických filmov.

"Archanjel Gabriel", predstavil sa a vystrel ruku k starcovi, "omluvte prosím určitú pozemskú nevľúdnosť nášo colníka, iste je už trochu unavený, stojí tu v službe dobrých sedemsto rokov, ochvíľu bude vystriedaný. Dúfam, že ste sa neurazili. Omlúvam sa za neho. Ale mám na Vás jednu otázku: Môžete nám tu vysvetliť, prečo ste použil české slovo kotník namiesto slovenského členok?" Mal veľmi príjemný barytón a pôsobil uvoľnene ale rozhodne.

"To je úplne jednoduché pán Gabi," odpovedal mierne podráždený, pretože zneistený a ustráchaný starec. V strachu začne byť človek hneď agresívny. Starec bol ešte príliš človekom, než aby sa vedel povzniesť na takéto pocity. Pociťoval v svojej nahote aj zakrádajúcu sa zimu, proste ešte prejavoval ľudské nedokonalosti. Pobyt v nebi a celé to privítanie mu ešte stále pripadalo ako na nejakom úrade tam dole. "V celom mojom pozemskom živote som sa musel potĺkať s anatómiou, ale nakoľko som nežil v kraji, kde sa hovorilo mojou rodnou rečou, používal som - ostatne ako moji kolegovia - latinské názvy.
Tak aj pre ten nešťastný členok. Za živého boha som si nevedel spomenúť, ako sa to nemecké 'Knöchel' povie po slovensky. Uchopil som jediny slovník, ten je ale nemecko-český. 'Knöchel m Anat. kotník; -tief po kotníky', stojí tam nižšie pod slovom 'Knoblauch m česněk; -suppe f česnéková polévka, P česněčka'. Tieto výrazy mi boli známe, tak som to použil. Vôbec sa mi páčilo, že ten kotník má veľkú afinitu s 'vykotit'. Celý som bol nejako vykotený z kolají. Bola mi zima ako je mi aj teraz. Nerozmýšlal som príliš nad jednotlivými slovami. Chcel som to rýchlo skončiť. Ja viem, že je to hriech, snažiť rýchlo odbaviť text, určite taký istý ak nie väčší hriech, ako snažiť sa rýchlo a sebecky odbaviť, ale ja za to nemôžem, že bratia Slováci majú také slabé slovníky a preto ich nekupujem. Ja osobne som to slovo členok už roky nepočul, kde tam ešte sám povedal, užil." Starec zdvihol opäť zrak k archanjelovi Gabrielovi, v očiach strach a nádej. Dúfal, že to svoje previnenie proti rodnej reči dostatočne vysvetlil, len si nebol istý, ci ho FBI-anjel pri jeho malej lži neprehliadne.

"Pozri sa starký", ozval sa po krátkej zámlke archanjel Gabriel, "to, že tu trochu kecáš a klameš, to nech je ti odpustené. Veď sa jedná o účelovú lož, nie nejakú inú, príliš závažnú. My sme tu zhovievaí, milostiví. My dobre vieme, ako máte na zemi všetci strach, či vás sem zoberieme, vieme, že robíte všetko možné, aby ste sa sem dostali. Ale to, že si zobral meno nášho Pána nadarmo, to je vážny priestupok! To je proti pravidlám, proti božím prikázaniam, dúfam, že ich poznáš, nie?"

"Očúvaj Gabi! Kde som zobral meno božie nadarmo, kde som sa rúhal? Ja som veľmi pokorný človek! Nič takého som neurobil. Ako môže len jeden anjel, ešte k tomu z vyššieho kádru, takto do očí klamať?"

"Starý zadrž. I keď sa hovorí, ze 'nevědomost hříchu nečiní', ty si to skutočne povedal. Nezhoršuj situáciu, lebo potom nemám nijakú možnosť, než ťa poslať prinajmenšom do očistca. A to by mi bolo ľúto, si mi strašne sympatický. Povedal si, že si si 'za živého boha' - (a tu sa anjel pokrižoval!) - nevedel vraj spomenúť! Tak sa tu nesmie. Čiň rýchlo pokánie, ešte nie je nič stratené! To previnenie s kotníkom-členkom si ako-tak palusibilné vysvetlil, to ti bude odpustene... ", naďalej mu tykal anjel, co bolo dobrým znamením.

Starec to pochopil. Osvietil ho duch svätý, ktorý stál priamo za chrbtom Archanjela Gabriela, ktorý ho nemohol vidieť.

"Už nikdy nepoviem a nenapíšem namiesto slova členok ďalší clánok, kde by som použil slovo kotník namiesto článok. Nikdy viac, to sľubujem!"

Po starcovej tvári prebehol neznateľný úsmev, spomenul si, ako skladal pioniersky sľub, "To sľubujem!" bola tá fráza. Ako len ten sľub ale dodržiaval, bola už iná vec. Až sa preľakol, že ho anjel už novu prekukne a prichytí pri lži. Ale anjel kupodivu mlčal. O pionieroch a ich sľuboch toho vedel až príliš vela...Gabriel sa neznateľne uklonil a zmizol sa obláčkom, na ktorom prisiel. Colník objal svojho nového brata, príčom vedomý svojich povinnsotí nenápadne zastrčil za účelom telesnej vizitácie prst do análneho otvoru starca, pretože slovo riť bolo z nebeského slovníka podobne ako slovo kotník aspoň dočasne vyškrntuté. Namiesto nebeských píšťaliek a flaut zazneli na počesť nového brata, brata Slováka, fujary a ich krásné tóny sa niesli po horách i dolinách obláčkov a všade sa rozhostil mier...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 mengano mengano | E-mail | Web | 24. srpna 2014 v 12:34 | Reagovat

Jsou členovci kotníkovci? I k tomu by se dalo po krátké úvaze dojít:)

2 tontafel tontafel | E-mail | Web | 26. srpna 2014 v 17:50 | Reagovat

[1]: Keď ja zase neviem, čo sú "členovci". Je to počesky pre "zvery článkovité, článkovce", či ako sa tomu v zoologii nadávalo? (Bože, to už bolo dávno!)

3 mengano mengano | E-mail | Web | 27. srpna 2014 v 14:31 | Reagovat

[2]: Asi to budou slovenské "zvery článkovité". Je to třeba hmyz, korýši, pavouci ...atd. Mají hlavu, hruď a zadeček:)

No a právě že se slovensky kotník řekne členok, tak mě napadla ta blbina:)

4 Gabi Gabi | E-mail | 5. listopadu 2014 v 11:16 | Reagovat

:-D ..dobre. Ja som arch., aj Gabriela som, ale nie som anjel. Napriek tomu Ti odpúšťam! Všetko! Aj to, čím si nezhrešil. Zatiaľ.:-D
Ale už nikdy si nevykoť kotník, ale vyčlen si členok a napíš o tom vyčlenenom členku článok ... To som zlo prajná, však? Som členkou diablového spolku, žiaden archanjel, aj keď arch áno.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama