Kopia z Nivnice

24. srpna 2015 v 4:04 | King Rucola
August vtedy a dnes.

Sloboda dnes a vtedy. August vtedy, tento dnešný deň vtedy, sme stáli na zastávke trolejbusu, niesli tašku plnú plienok a decko na rukach. "Či bude mať tá čistiareň otvorené? Musíme dať tie plienky vyprať...", také a podobne nablblé reči sme viedli, aby si ľudia dačo nemysleli! Aby si nebodaj nemysleli, že sa chystáme utiecť. Čo sme sa aj chystali, len sme nevedeli, či to bude možné.


Dnes, v slobode, pôjdeme na Trienale v Bad Ragaz, ktoré sa kvôli tomu temporerne nazýva Bad RagARTz. Už trochu meškáme. Oneskoreniu na vine je výborné vysielanie toho mladými pomerne zaznávaného bratislavského rozhlasu Slovensko "jeden". (Preto úvodzovky, lebo my sme hovorievali inac, boli by sme povedali "Slovensko jedna". Ale my sme ani nehovorili "mamina" alebo "nestíham" a podobne.) Boris Filan spomínal s Ivanom Popovičom a jeho synom na Viktora Kubalu, téma animovaný film. Len čo skončili, Milan Lasica spomínal na slávneho míma Milana Sládeka. Je dvadsiaty tretí august, ako pred štyridisatimi siedmymi rokmi.

Dátumy sa vlastne menia len rokmi. Ako ľudia. Ľudia niekedy rýchlejšie, než tie dátumy! Ale to je zase iná téma. Dnes môžem slobodne rozhodovať, kam pôjdem, teda Bad Ragatz, cez Rakúsko.

Slobodne odísť. Je to všetko, čo priniesla vytúžená sloboda? Ale určite! Mimo iného. Viď tisícky imigrantov s Ázie a Afriky...

Sloboda priniesla určite ešte niečo viac! Napríklad banány do banánových republík. Toaletený papier do krajín, kde ho ešte nepoznali. Nevkusné hračky pre deti do krajín, ktoré boli pevnosťami kvalitnách hračiek. Veľa vecí vďačíme slobode. Čo nám však zobrala?

Všetko dala, všetko vzala. Je to oxymoron? Slovná hračka? Patetizmus? Neviem, viem len, že je to aspoň v mojom prípade pravda! Predovšetkým mi vzala predčasne mladosť, štúdium, čiastocne aj prácu, na ktorú som sa tešil a v neposlednom rade kamarátov. Ten kruh podobne myslicich blízkych, tých "spriaznených duši". Namiesto nich sa dovalila komerc. V plnom kvete a plnej sile. Zostal som doslovne ako kôl v plote. Dnes môžem melancholicky dumať a počúvať hore zmienené vysielanie, kde je mi toľko mien ešte stále blízkych. A namiesto toho amerického "bumbum" môžem počúvať vtipné texty pesničiek z Divala Semafór alebo texty Lasicove spievané Petrom Lipom.

Sloboda: Kto nepotrebuje práve Maserati alebo Hummel na transport, ba ani sa mu presúvať príliš nechce, nech posedí si v záhrade pred domom a v nežnom vetríku nech bdie, aby mu z výnimočne bohatej úrody nepadlo jablko na hlavu. To ide za každého režimu, za každej slobody, pokiaľ človek nesedí niekde vo väzenskej kobke, kde jablka nerastú. Pravidlo potvrdzuje vynimku...

Na Trienale sa napokon neišlo. Hrozil a aj prišiel dážď, napriek priaznivej predpovedi. Sloboda sem, sloboda tam, čo sa počasia týka, je to príklad absolútnej neslobody, ale zaroveň aj skvelá demonštrácia demokracie. Zmokne každý, ak sa nechráni!

Tak aspoň zopár náhražiek z minulého Trienale. Tie čerstvé budú následovať. A ako korenie zabery z zürišskej galérie Jedlitschka, práve včera som tam zmeškal nič netušiac finissage akejsi dosť srandovnej vystavy...

Atmosféra Trienale, asi z roku 2008, alebo tak, nápis na čapici "Dachschaden", hovori za veľa, nie?

Henry Moore a Pyramida od arch. Justus Dahindena (Nemocnca na jazere, ako vsetky fotky je to zaber Dr Max. de Bile)

To je Zürich; prosim teplotu vody pozorovat!!!

Na zaver konecne nieco pozitivne: King Rucola, nech nam zije vecne, v lone prirody! (Foto sekretarka Dr Max. de Bila)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama