Srpen 2018

Bezhlavé rozjímanie druhý pokus

21. srpna 2018 v 7:02 | King Rucola
Bezhlavé rozjímanie a pokus o rozbor básne, než odvaha zhasne...

Nie je snaď nič komickejšieho v živote, než básnenie. Kedysi stačili hrdelné zvuky, potom prišlo daj, potom utekaj alebo pobi sa, stále viac sa rozprava točila okolo zisku, investície, akcií, úrokoch, odpisovania z daní, jednoducho o "nadobúdaní imania, o maní a nemaní" a stále vic "maní", a tak...(Z toho slovo MONEY?) Z hrdelných zvukov sa zachovali len vzdychy pri tom alebo onom viac menej nemravnom akte, ako napríklad po pití výborné sústa predloženého jedla, alebo ked padol gól do vlastnej bránky...

Básnici zostali v ofsajde, Sú tu, zbylen pre tých absolútnych nýmandov, ktorí zostali bokom na ceste úspechu. Ale žiačikovia dodnes bývajú mučení tzv. "rozborom básne", odtiaľ aj povestná otázka: "Co tím chtěl básnik řict?", no obvykle chcel povedať "ric".

Pokusím sa teda o ten povestný "rozbor"...

BEZHLAVE ROZJIMANIE DAVNO KEDYSI

Dnes ozaj ma nič nenapadá
žiadna oslavná pieseň sa v hlave skladá,
je to stará prázdna hlava,
prázdna ako jarná tráva.

Tráva na pláži, kúpalisku,
námrazou ešte biela,
nie sú tu krásne mladé telá,
čo v lete ako na smetisku.

To včerajší lesný pochod v blate,
námahou padali mi cestou gate,
o myšlienky dáke celkom ukrátil,
až vášnivý dialóg na záver
zas všetko nahradil,
otvoril energie čerstvej uzáver,
radosťou, smútkom, ba i zlosťou,
hlavu - ten starý akkumulátor - opäť nabil, rozum - tú vázu bezo dna - naplnil.

Radosťou keď rozhovor menil sa na džavot,
veselý, smiechom rušený, partner reagoval ako robot.
Na argumenty vecné, logické,
reakcie priniesol skôr panické,
jej rúcali sme naučené vzorce, z novín, knižiek, médií,
bránila sa statočne, nechápala, že my sme iní.

Máme veľkú výhodu - tu smútok sa do slov vkráda - zároveň i pohodu,
oproti stádu ľudí vzdelaných, sčítaných a sveta znalých,
nenecháme naše presvedčenie na manipulovanú náhodu.
Nepôjdeme - možno bohužiaľ - podľa platnej poučky,
nanútené, umelé, predpísané na ceste nechytíme už nikdy za rúčky.

Časom v dlho skladovanej zjaví sa tam záškodník červ, obalí sa do múčky,
nová, čerstvá myšlienka vopchať sa musí do našej hlavičky.
Ešte prv, než smilník strči ručičky
samorejme kde inde než do pičky...?
(Fuj, ty starý chuj!)

Tu príde aj zlosť, ako niekto ohrýza ešte stále starú kosť,
pevne verí na zaručené fakty, neprerazí cez oné zabehané akoby učené triky,
pri novom, cudzom nepoznanom, upadne do agresie alebo paniky.

Očividne a zradne, chýba riadny podiel, kus logiky, chuť rozmýšľať slobodne,
kam poznanie tragické sa vkráda, uloží a navždy zavrie,
nie ideály ale peniaze sú moc a ich vypasená mačka si spokojne pradie,
bez peňazí aj najväčší rebel pokorený beznádeje bude, na dne, pomaličky schradne.

Myslime na osmanskú ríšu a po tej skúsenosti na migrantov
podla Anjelov budúcnosti našej skvelej garantov!
Prázdna hlava, z ľava i z prava,
pomôže snáď už len Bratislava!

Stary kus Japonska, tradícia stará, veľká...